V tejto knihe sa venujem ženám z hôr, ženám, ktorých život je nejako spojený s Vysokými Tatrami, ženám, ktoré ich milujú a ktoré milujú mužov hôr horolezcov, záchranárov, chatárov, turistov, lyžiarov.
Napríklad taká chatárova žena sa na chate veľmi narobí, niekedy vyslovene drie. Neraz som bol svedkom, ako do kuchyne zaznelo: Pán chatár, poďte sa nám podpísať, poďte si k nám prisadnúť! Chatár väčšinou išiel, ale jeho žena ostala v kuchyni umývať hrnce a neraz jej aj padla slza po líčku (možno sa tie taniere preto tak lesknú). Podobne je to aj pri horolezcoch, horských záchranároch, lyžiaroch a turistoch. Zatiaľ čo muž je niekde v horách, ženy ostávajú doma väčšinou s obavami a strachom o svojich manželov a priateľov. Pri všetkej tej práci a udržiavaní domácnosti, výchove detí ešte od nich väčšinou muži chcú, aby boli stále upravené, usmiate a aby boli hromozvodom mužských problémov. A ony to zvládajú, no nie sú zlaté? Práve to ma inšpirovalo k napísaniu novej knihy o ženách, ich zážitkoch a spomienkach.
