J. A. Rimbaud (narodil sa 20. októbra 1854 v Charleville a zomrel 10. novembra 1891 v Marseille) je zázračným dieťaťom francúzskej aj svetovej modernej poézie. Podstatnú časť svojho diela, vrátane erbovej básne Opitá loď, vytvoril ešte skôr než dovŕšil sedemnásty rok. Vo svojej poetike nadradil nad zneužiteľnú ideu a falošnú morálku neomylné zmysly a slobodnú imagináciu. Týmto gestom narušil pokoj všetkých, za rôznymi ideológiami sa skrývajúcich priemerných básnikov. „Protištátne“ bolo to gesto ešte aj takmer o sto rokov, keď sa k nemu, pri svojom scenzurovanom nástupe v apríli roku 1958, prihlásila Trnavská skupina. Naposledy – pod názvom Moje malé milenky – vyšiel u nás výber z Rimbaudovej poézie v prebásnení Ľubomíra Feldeka v roku 1999 a hneď bol rozobraný. Naň nadväzujúci rozšírený výber V šestnástich rokoch muž (podľa jazykovej interpretácie a v spolupráci s Annou Lara verše preložil a doslov, kalendárium a poznámky napísal Ľubomír Feldek) vychádza, aby na našom knižnom trhu aj v lektúre súčasnej mladej generácie zaplnil zbytočne dlho zívajúcu medzeru.
