Hybská lesná železnica je monografiou venovanou jednej z najmladších úzkorozchodných železníc, ktorej príbeh se odehrává na pozadí zložitých hospodárskych vzťahov a života miestneho obyvateľstva pod Tatrami v období prvej Slovenskej republiky. Tému sleduje od prvotného podnetu - veternej smršte v jeseni 1941, cez výstavbu železnice v rokoch 1942-43, až po jej likvidáciu v roku 1944. Objasňuje vzťahy a pozadie zúčastnených strán - Slovenská papiereň, úč. spol. v Ružomberku a Spolok bývalých urbárnikov v Hybiach - dotýka sa hospodárskych problémov papierenského a celulózového priemyslu a zachytáva spomienky pamätníkov v kontexte ich vlastného pôsobenia. Práve orálna história v kombinácii s písomnými prameňmi a obrazovým materiálom umožňujú uchopiť tému hned z niekoľkých uhlov pohľadov. Monografia je príspevkom k dejinám hospodárstva, lesných dopravných prostriedkov, ale aj k regionálnym dejinám Liptova. K autenticite prispievajú historické fotografie a dobové zábery, ktoré sú súčasťou krátkeho filmového dokumentu Fedora Polóniho v prílohe knihy.
