-Smútok je metafyzický sviatok, ktorý celebruje sám Život ako spomienkovú udalosť na božské nebytie. Na život pred životom a možno na život po smrti.
Duša sa len s ťažkosťami vyrovnáva s nedokonalosťou tohto sveta, keďže jej otec je Dokonalosť sama. Človek je súčasťou prírody, ale jeho duša, to je nebo, ktoré sa nad ňou skláňa od nepamäti. Nakoniec nikam neodletíme v skafandroch, len prejdeme z jednej miestnosti do druhej s ľahkosťou tanečnice. Ten, kto má strach zo smrti, však bude musieť zomrieť ako prvý. Duša je svojim založením nudista. Najradšej sa pohybuje nahá. Len čo odložíme telo, či už v spánku alebo iluzórnej smrti, môže byť zase sama sebou. Samovrah je len človek, ktorý sa predbieha v rade.-
