Bezosudovosť je Kertészov prvý román. Rodil sa ťažko a k čitateľovi sa dostal po mnohých peripetiách. Zdanlivo neosobný apatický úškrn, s ktorým sa hlavný hrdina vyrovnáva s realitou v lágri, ba spočiatku priam nadšenie dospievajúceho chlapca, ktorý pokladal aj transport do neznáma za dobrodružstvo, u potenciálnych vydavateľov vyvolával rozpaky až pobúrenie. Autor totiž nezobrazil problematiku holokaustu tradične - z morálneho či citového hľadiska, ale predstavil ju svojským jazykom rozprávača s autobiografickými črtami. Kniha vyšla prvý raz v roku 1975 a dnes patrí medzi najpozoruhodnejšie literárne diela dvadsiateho storočia. Podľa románu bol nakrútený aj rovnomenný film.
