Vraj zo všetkých skvelých textov, ktoré Milan Šimečka napísal, sú i tak najlepšie listy, ktoré napísal svojej žene a synom z ruzyňskej väznice, kde od mája 1981 strávil trinásť mesiacov. Svetelné znamenia sú zvláštnym dialógom medzi otcom a synom, ktorý sa neodohráva v reálnom čase ani vo fyzickej blízkosti a čo je najdôležitejšie, touto spoločnou kolážou ukazujú aj inú tvár doby zmrzačenej komunistickou diktatúrou.
Ukazujú celú škálu pocitov ľudí, ktorým diktatúra zasiahla do života, všetky oblasti, ktoré ovplyvnila vzťahy, prácu, vzdelanie, zdravie, voľný čas, všetko, o čo sa opiera naša každodennosť. Okolnosťami priškrtená každodennosť však nemusí ubrať dych štastiu a láske, naopak, môže pomôcť uvedomiť si, v čom to skutočné štastie spočíva a čím má byť naplnený život, ak má byť zmysluplný.
