V Starom zákone sa dvadsaťšesťkrát hovorí o Božom srdci, ktoré je považované za orgán jeho vôle. Následne aj človek je súdený na základe tohto Božieho srdca...
Istá starozákonná pasáž vyjadruje tému Božieho srdca úplne zreteľným spôsobom. Je to v 11. kapitole Knihy proroka Ozeáša, kde nám prvé verše opisujú dimenziu lásky, s ktorou sa Pán obrátil na Izrael na úsvite jeho dejín:
Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho Syna (v. 1). A naozaj, Izrael odpovedá na neúnavné Božie zaľúbenie ľahostajnosťou a dokonca nevďačnosťou. Čím viac som ich miloval - je nútený konštatovať Pán - tým viac sa odo mňa vzďaľovali (v. 2). I napriek tomu, On nikdy neponecháva Izrael v rukách nepriateľov, pretože ako poznamenáva Stvoriteľ vesmíru: moje srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie (v. 8).
(Benedikt XVI.)
