Leo potom Walterovi povedal: „Tak, Valti, povedz mi teraz ty, ako si prežil!“
„Jediné, čo som vedel, otec, bolo, že zostanem nažive,“ odvetil Walter.
„Nedovolil som, aby ma nacisti zmenili na niečo menej ako človeka – pretože ja som niekto.“
Týmito slovami sa končí príbeh mladučkého Waltera Ziffera, ktorý rovnako ako ďalších osem statočných detí, prežil zverstvá holokaustu. Niektoré z detí skrývali svoju pravú totožnosť, iným sa podarilo utiecť, no takmer všetky sa stali svedkami nepredstaviteľných hrôz. Napriek tomu túžili prežiť.
Pomáhala im v tom neochvejná viera a nádej, že všetko sa znova vráti do starých, šťastných koľají.
Kniha Deti holokaustu sa stala oslavou ľudského ducha, vôle prekonať nevýslovné hrôzy, triumfovať nad zlom a túžby po živote. Všetky deti, ktorých príbehy sú verne zachytené na jej stránkach, vo svojich srdciach verili, že sa zachránia, hoci mnohí okolo nich zomierali. Ich zážitky sú dôkazom, že aj v tých najhrozivejších a najbeznádejnejších situáciách, aké si človek dokáže predstaviť, sa ľudia môžu spoľahnúť na svoju odvahu, vieru a šťastie.
Začítajte sa do deviatich strhujúcich príbehov detí, ktoré vďaka svojej viere
prežili hrôzy holokaustu.
