Autor tejto zbierky píše výlučne mestskú poéziu. Jeho básne pripomínajú obrazy Henriho Toulouse-Lautreca, pravdaže, na bratislavský spôsob. Aj pre Juraja Soviara je hlavnou témou mesto s jeho zákutiami, krčmičky, v ktorých si chlap môže vyliať dušu, parky, no najmä a predovšetkým ženy. Básnikovi mámia hlavu, prežíva s nimi ošiale aj sklamania, a napriek tomu, že sám má dušu romantika, obdivuje ženu sebavedomú, sebestačnú, ktorá vie byť pre muža oporou...
