Carry van Bruggen (1881 - 1932) je poprednou nizozemskou prozaičkou a esejistkou medzivojnového obdobia, ktorá vo svojich dielach presadzovala citlivosť voči kultúrnym a názorovým menšinám. Vo svojich raných prózach V tieni (1907), Školička (1910), Opustený (1910) a Židáčik (1914), ovplyvnených literárnym naturalizmom, obrátila ako prvá Holanďanka pozornosť na otázku židovskej kultúrnej identity, v neskorších románoch Heleen (1913), Koketná žena (1915), Zo života mysliacej ženy (1920) a Eva (1927) sa predstavila ako modernistická spisovateľka a zároveň výrazná reprezentantka prvej vlny feminizmu. Jej literárno-filozofické diela Prometeus (1919) a Dnešný fetišizmus (1925) nastolili otázky individualizmu, modernej subjektivity a jazykového relativizmu.
