Nie každý vedec dosiahne vo svojej oblasti takú popularitu ako meteorológ Jozef Iľko, ktorý má za sebou takmer štyridsaťročnú prax v Slovenskom hydrometeorologickom ústave a ďalších vedeckých inštitúciách.
Stretávame sme sa s ním dennodenne celé roky na televíznych obrazovkách, počúvame ho v rozhlase, čítame v rozličných časopisoch. Lebo pre niekoho je sledovanie správ o počasí zaujímavejšie ako sledovanie politického spravodajstva či napínavejšie ako detektívka.
Autor literatúry faktu Ján Čomaj sa na istý čas stal pozorným poslucháčom nášho „predpovedača“ a jeho vnímavým čitateľom. Z ich spolupráce a vzájomného porozumenia vzniklo epicky bohaté memoárové dielo, svedectvo o živote pracovitého človeka, ktorý chcel v živote niečo dosiahnuť, svedomito sa venoval štúdiu a aj neskôr dokázal spojiť pedantnosť poctivého remeselníka – v mladosti si osvojil otcovo krajčírske remeslo – so vzdelaním a povolaním prírodovedca. Dokázal nám, že nezáleží na tom, čo človek robí, dôležité je, aby to robil s láskou a zaujatím, s vedomím, že jeho práca je dôležitá a užitočná aj pre iných.
