Názov knihy hutne vyjadruje, že jej obsah sa týka prirodzeného jazyka v kontexte jeho používania a v svetle náuky o jeho fungovaní v sociálnom živote, ako aj v mentálnom svete jeho nositeľov. Ústredný motív výkladov autora sa spája s termínom racionalita. Z perspektívy určenej týmto pojmom v spätosti s konceptom pragmatika sa osvetľuje pragmatický kontext jazykovedy, jazykové konanie v sociálnej praxi, význam slova ako kľúčovej jazykovej jednotky, otázka jazykového problému v kontraste s jazykovým pseudoproblémom aj fundament jazykovej kultúry. Výklady v rámci šiestich kapitol upriamujú pozornosť na podmienenosť spoločenskej užitočnosti lingvistiky jej pragmatizáciou a na potrebu špecifikácie idey racionality pri zdôvodňovaní teoretického aj praktického zaobchádzania s jazykom. Kniha podporuje poznávanie súčasného slovenského jazyka z pozície jej nositeľov a povzbudzuje k posilneniu pragmatického obratu pri zaobchádzaní so spisovným jazykom.
