Najľahšie je klamať samého seba. To sa dá robiť takmer donekonečna. Takmer. Až kým to nepraskne. Až kým obrovský sebaklam nevyústi do príbehu o pohľade do najhlbšieho vnútra krehkej bytosti, o strachu, ktorý paralyzuje, o sebadisciplíne, ktorá prichádza a odchádza, ako sa jej zachce, o neskutočnej sile bojovať, o radosti, ale aj o slabosti, smútku a frustrácii. A v neposlednom rade o odhodlaní naučiť sa žiť s Crohnovou chorobou.
„Prečítal som ten strhujúci príbeh o chorobe a liečbe tela i vzťahu (oscilácia medzi oboma rovinami obohacuje text a znásobuje jeho účinok) na dúšok a musím autorke vysloviť ľudský i literárny obdiv. Slovom, gratulujem.“ Pavel Vilikovský
