Pavel Branko (*1921), nestor slovenskej filmovej kritiky, sa v poslednom desaťročí intenzívne zaoberá aj úskaliami, úkladmi a úletmi slovenčiny, jazyka, ktorého používatelia v mnohých oblastiach kultúry i vedy čoraz väčšmi podliehajú vplyvu svetových jazykov, ale napríklad aj češtiny. Svoju tretiu knihu o jazyku charakterizuje P. Branko takto: -Predkladám tretí súbor fejtónovo koncipovaných jazykovokritických reflexií, čím bezprostredne nadväzujem na predošlé dva zväzky, Úklady jazyka (2014) a Úskalia a slasti jazyka (2015). Verím, že nesklamem milovníkov slovenčiny, s ktorými ma spája obdiv k našej reči aj k iným jazykovým systémom. Dúfam, že to bude čítanie nielen podnetné, ale aj zábavné. Zakladá sa na diskontinuite tém, ako ich konkrétnym vyjadrovaním nastoľovala doba, takže sa takto diskontinuitne dá aj čítať, kde sa kniha práve otvorí. Sú to totiž bezprostredné reakcie na konkrétne podoby vyjadrovacích foriem v našich médiách, publicistike, odbornej či umeleckej reflexii vývinu v dejinnom exprese, ktorý nás čoraz rýchlejšie unáša do čoraz neistejšej budúcnosti.-
