Autor knihy pri spracovaní témy vychádza z nespochybniteľného faktu, že človek je ľudský génius disponujúci geneticky s takým poznávacím a tvorivým potenciálom, ktorý mu umožnil a stále umožňuje tvoriť ľudskú civilizáciu a kultúru. Ale ľudská bytosť má ešte jednu zaujímavú vlastnosť a tou sú jeho ambície poznávať a poznať aj také veci, ktoré sú pre neho nepoznateľné. Je to spôsobené tým, že stále je iba človekom s obmedzenou poznávacou výbavou, ktorá ho v poznávaní limituje a tým jeho ( naše ) poznanie nie je a nebude nikdy úplné, ale iba čiastkové. Aj preto ho autor knihy nazval zrnkami poznania. Tieto zrnká sa týkajú hlavne poznania Vesmíru a poznania ľudskej psychiky a ľudského mozgu. Tieto zrnká ( toto poznanie) sú oveľa väčšie vo fyzike , matematike, biológii a chémii. Veď preto sme svedkami toho, čo dnes nazývame civilizáciou 21. storočia. Ale to chcenie nemožného, poznať nepoznateľné je a bude u človeka stále prítomné, zostane aj naďalej tým povestným čarom nepoznaného. Je však potešiteľné, že všetky tieto obmedzenia v ľudskom poznaní, nie sú vôbec prekážkou toho, aby človek poznal úplne, čo je ľudské šťastie.
Kniha je ilustrovaná výtvarnými dielami už nežijúceho Martina Benku, s ktorým autor knihy v roku 1954 písomne komunikoval a touto ilustráciou si uctil jeho pamiatku.
