„Tato? A čo je tvoja práca?“ spýtal sa ma päťročný syn Ojko. Cupital popri mne, zatiaľ čo som pred sebou v kočíku tlačil druhorodeného Timka.
„Som psychoterapeut,“ odvetil som a vysvetlil mu, čo v práci robím. Tušil som, čo bude nasledovať. Bol práve v období, keď ho bavilo neustále tvoriť otázky.
Hneď na to spustil:
„Čo je to chorá duša? A čo znamená, že je zakliata? Ako môžeš liečiť niečo, čo nevidno? Ako sa dá uzdravovať slovom? Prečo sú ľudia smutní? A čoho sa boja? Ako sa dá hnevať na seba? Aký poklad sa dá nájsť v duši? Môžem byť aj ja psychológ?“
Hľadal som odpovede, až som sa škrabal za uchom. Ojko tiež.
Potom to vzdal: „Tato? A nepovieš mi radšej nejakú rozprávku? Vieš, o tom, ako šiel niekto do sveta...“
Chvíľku trvalo, kým som ju rozpovedal celú. Teraz má Ojko deväť a Timko šesť. A toto je rozprávka o tom, ako šli dvaja bratia medvedíky hľadať liek pre zmenšujúcu sa mamu. Na ceste za záhadným Sebastiánom kladú nekonečne zvedavé otázky. Poďte s nimi a uvidíte, ako si poradia so smutným obrom, bojazlivou vílou, namysleným kráľom, uponáhľaným trpaslíkom, neviditeľnými ľuďmi a...
... a viac vám neprezradím, lebo som už hladný, až mi škvŕka v bruchu. Aha, takto:
Škvŕŕŕk!
Stretneme sa na prvej strane príbehu!
