Piata básnická zbierka Jany Bodnárovej Terče je výpravou, ktorá približuje ženu v mnohorakých historických a kultúrnych kontextoch. Dôležité miesto v tomto básnickom putovaní zohráva umenie. Mohlo by sa zdať, že Bodnárovej subjekt sa niekedy zaujíma viac o tvorivý (maliarsky, sochársky) obraz sveta, než o svet sám, ale motivická prítomnosť ťaživých dejinných výjavov naznačuje niečo iné. V prelamovaní mlčania, za neustálym pohybom v priestore a čase, je oveľa hlbšia vrstva Bodnárovej poézie. Terče sú predovšetkým tichým nárekom, trúchlením matky, ktorá žiali nad stratou syna. Možno jestvuje niečo ako nečakané objavenie sa predtým nevidenej cesty. Večný, nezničiteľný verš a akceptácia. Pokoj tvárou v tvár smrti. Tej smrti, ktorej raz sami pozrieme do očí. Ale čo s bolesťou ženy, ktorá aj bez syna ostáva matkou? Je poézia svetom, v ktorom sa neumiera? Ako vypovedať nevypovedateľné? Kde hľadať odpovede na (ne)vyslovené otázky? Presvetľuje bezpodmienečná láska matky vesmír a primkýna k sebe živých i mŕtvych? Je báseň tým, čo otupuje hrot smrtiaceho šípu? Súčasťou knihy sú ilustrácie bieloruskej výtvarníčky Aleny Hil.
