-Poéziu možno chápať ako najúprimnejšie vyjadrenie pocitov vychádzajúcich z autorovho vnútra,
a autentickosť vyjadrenia je zároveň jej najväčšou výsadou. Príkladom je aj básnická zbierka
Piesne, ktorá nám predkladá niekoľko rozličných motívov. Neprehliadnuteľná je najmä tým, že
navzdory súčasnej zmodernizovanej dobe sa vracia k tradičnému veršu a rýmu. Autor sa veršom
a jeho melódiou, podobne ako v ľudovej piesni, snaží zobraziť ľudové a často prírodné motívy,
pričom používa pestrú škálu vyjadrovacích prostriedkov. Za hlavnú tému básnickej zbierky
možno pokladať lásku k žene, čo je ďalším spoločným znakom tradičnej slovenskej poézie. Táto
sa zobrazuje najmä v prvej časti s názvom Piesne samoty, ktorá pôsobí značne melancholicky. V
druhej časti zbierky s názvom Piesne života nájdeme svojsky vykreslené bežné ľudské pocity,
ako napríklad úctu k životu, k rodine, k práci či k prírode. Témy, ktoré básnická zbierka ponúka,
sa pozoruhodne dotýkajú človeka a jeho osudu, a preto sa v nej rozhodne nájdu mnohí z nás.-
