Každá premárnená príležitosť je stratená: ale s niektorými mužmi o nič neprídete.
Encyklopédia ženy vychádzala na pokračovanie v šesťdesiatych rokoch a jasným a definitívnym spôsobom vysvetľovala všetko, čo by mala žena vedieť. Od výživy po šport, od pravidiel, ako byť bezchybnou paňou domu, až po zásady, ktoré vštepiť deťom. Chýbala (a doteraz chýba) jediná téma: šuška.
Opomenutie, ktoré o mnohom svedčí, no Amanda vážená univerzitná profesorka na katedre architektúry, päťdesiattriročná Neapolčanka, ktorá má toho veľa na srdci sa to chystá hneď napraviť, porozprávať o nej od A po Z.
Valeria Parrella rúca konvencie a predkladá nám fakty: Muži si v skutočnosti nemyslia, že ženy chcú šukať, teda že to chcú pre sex, myslia si, že to robia len pre nich v danej chvíli.
Vyhlásenie slobody pre ženy (a pre tých, ktorí ich milujú), výzva, aby si zobrali, čo chcú, zo všetkých otvorených aj zamknutých komnát svojho života.
Valeria Parrella (1974) žije v Neapole. Vydala zbierky poviedok Mucha plus veľryba (Mosca piu balena, 2003), Za prejavenú milosť (Per grazia ricevuta, 2005) a Príliš veľká dôležitosť láske (Troppa importanza all'amore, 2015). Napísala tiež Biele miesto (Lo spazio bianco, 2008), román o predčasne narodených deťoch, podľa ktorého Francesca Comencini nakrútila rovnomenný film, ďalej romány Čas sa učiť (Tempo da imparare, 2014) a Ale aká láska (Ma quale amore, 2010). Venuje sa aj divadlu, je autorka hry Rozsudok (Il verdetto, 2007), Ahoj, chlap (Ciao maschio, 2009) a ďalších. Jej diela získali veľa cien a boli preložené do viacerých európskych jazykov. Dosiaľ posledný román Almarina, o učiteľke pracujúcej v nápravno-výchovnom zariadení pre mladistvých, vyšiel v roku 2019. Vedie knižnú rubriku v časopise Grazia a spolupracuje aj s denníkom Repubblica.
