Marocký spisovateľ Mohamed Šukri (1935 2003) sa v druhom diele autobiografickej trilógie nazvanom V čase omylov opäť vracia do Tandžeru, zásadného mesta pre jeho tvorbu. Nočný život, bezuzdné pitky a prostitúcia sú overené Šukriho námety. Na rozdiel od predchádzajúceho diela Nahý chlieb (Brak 2017) v ktorom sa stretávame s negramotným mladíkom snažiacim sa prebiť životom a prežiť, v próze V čase omylov sme svedkami jeho úsilia nielen vymaniť sa z biedy, ale aj nájsť si miesto v spoločnosti a stať sa spisovateľom. Literatúra a práca učiteľa v marockom meste al-Arájiš, ktoré je pre Šukriho neinšpiratívne, sa tak stáva spôsobom, ako sa vyrovnať s démonmi minulosti. Otázkou zostáva, či sa mu to podarí v provinčnom marockom mestečku alebo ho stiahne temné podsvetie Tandžeru. Táto dichotómia tvorí jadro románu a ponúka tak čitateľovi intímny priezor do psyché neúnavného biografa tohto magického mesta.
