Monografia predstavuje inštitút darovania s príkazom podľa rímskeho práva. Analyzuje
darovania sprevádzané obdarovanému uloženou povinnosťou, ktorá nemusela spočívať
iba v určitom použití darovanej veci (nemusela byť len účelovým určením), ale mohla mať aj
širší zámer a jej splnenie mohlo byť v záujme darcu alebo tretej osoby.
Autorka sa usiluje o zodpovedanie otázok, ktoré sú rovnako aktuálne i v modernom
občianskom práve: Je darovanie s príkazom ešte stále darovaním alebo už zmiešaným,
prípadne výlučne odplatným právnym úkonom? Aký nárok darcovi, respektíve tretiemu
z príkazu vznikol? Aký je rozdiel medzi darovaním s príkazom a negotium mixtum cum
donatione, či aký je vzťah medzi nesplnením príkazu a nevďakom obdarovaného?
