Tento poviedkový dekameron vyšiel prvýkrát v roku 1942 a je to autorovo posledné beletristické dielo. Eduard Bass ho napísal v tiesnivej atmosfére okupácie, keď ho zbavili miesta šéfredaktora Lidových novín a venoval sa už iba spisovateľskej činnosti. Po obrovskom čitateľskom ohlase na jeho románovú kroniku Cirkus Humberto sa k cirkusovému prostrediu vrátil v tejto štylisticky vycibrenej novele, kde si účastníci hostiny, ktorých spája láska k cirkusu, rozprávajú farbisté príbehy s milostnými námetmi. Objavuje sa tu láska v najrôznejších podobách, vášnivá, tragická, verná a obetavá či založená na romantickej ilúzii. Bass dôverne poznal prostredie manéže a varieté - začiatky jeho kariéry sú spojené so slávnym pražským kabaretom Červená sedma, kde pôsobil ako konferencier a satirik. Ako skúsený a všestranný novinár mal zmysel pre situačnú a jazykovú komiku aj schopnosť osvojiť si kolorit jazykových štýlov a žargónov. Forma krátkych prozaických útvarov vyhovovala Bassovi viac ako romány. Každá postava má svoj osobitý rozprávačský štýl a pohľad na osudové momenty ľudského života. Na motívy tejto knihy nakrútil Martin Frič v roku 1966 rovnomenný film.
