Vedecká monografia zachytáva život katolíckeho biskupa Štefana Barnáša, ktorý patril k významným osobnostiam slovenských dejín 20. storočia. Už v období medzivojnového Československa úzko spolupracoval s biskupom Vojtaššákom a od roku 1933 pôsobil ako profesor Vysokej školy bohosloveckej v Spišskej kapitule, kde sa zaslúžil o výchovu katolíckych intelektuálov v 30. rokoch. Politicky sa angažoval v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, ale len do roku 1942, kedy dal jasné stanovisko proti vyvážaniu Židov a vystúpil z HSĽS, tak ako to urobili aj iní kňazi. Dlhodobo upozorňoval na nebezpečenstvo ateistického komunizmu. Po roku 1945, keď mu bola zverená úloha viesť spišský diecézny seminár, sa dostal do otvoreného konfliktu so štátnou mocou. Na biskupa bol vysvätený 5. novembra 1949 a o pár mesiacov šiel rovno do väzenia. Krátko po komunistickom štátnom prevrate ho zatkli a v roku 1951 vo vykonštruovanom procese odsúdili na 15 rokov väzenia. Na slobodu sa dostal s podlomeným zdravím až v roku 1960.
