Sviatok bezvýznamnosti je ako náhodné stretnutie Sartra s Fellinim. Nepotrebujú veľa slov,
všetkému rozumejú. Rozsahom útly, no obsahom hutný román je príbehom štyroch priateľov
v súčasnom Paríži. Ramon by si rád pozrel Chagallovu výstavu, ale nechce sa mu stáť v
nekonečnom rade. Charles čítal Spomienky Nikitu Chruščova, vŕtajú mu v hlave a sníva o hre
pre bábkové divadlo. Caliban je nezamestnaný herec očarený cudnosťou mladej Portugalky,
ktorú stretol na narodeninovej oslave. Alaina vzrušujú odhalené pupky parížskych dievčat a
myslí pritom na svoju matku. Nebude to čítanie a premýšľanie patetické, skôr vecné, a najmä
úsmevné. Úsmev môže byť ironický, no určite nie cynický. Lebo pristupovať k vážnym
veciam s humorom je dar, ktorým Milan Kundera oplýva a má ho na rozdávanie.
