Verše Milana Rúfusa čerpajú z existenciálnej nevyhnutnosti svedčiť o dobe, v ktorej básnik žil, o svete, čo bol v detstve a mladosti jeho, o svete, ktorému neskôr už nepatril. Rúfus – básnik ľudskej tragiky, ale aj Geigerov počítač, čo vedel zmerať nebezpečné žiarenie cudzieho sveta. Sveta ničenia, nenávisti, mravného úpadku.
Toto je druhá z troch kníh
(Prameň, Studňa, Studnička), v ktorých vydavateľstvo IKAR ponúka to najpodstatnejšie
z Rúfusovej básnickej tvorby. Verše o cudzom utrpení, ktoré autor prežíva ako svoje vlastné, epištoly k ľuďom, obrazy a potrtéty priateľov tvorcov, varovné volanie „zo studne čoraz cudzejšieho sveta“. A rozlúčky.
