V snahe nájsť v Gabrielliných príbehoch pravdu opakovane zisťujeme, že pre ňu neboli z hľadiska pravdy dôležité fakty, ale pocity. Držala sa citovej a psychologickej stopy minulosti. V jadre jej príbehov tak človek dokáže odhaliť podstatu skutočných udalostí. Spomienky, ktoré sa Gabrielle rozhodla vyrozprávať, nám môžu prezradiť oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Ak na ne nazeráme takýmto spôsobom, zistíme, že zachytávajú nesmierne smutné detstvo: Moje prvé roky života. Z tých slov... mi naskakuje husia koža. Nikto nezažil v detstve tak málo nehy. Veľmi skoro som pochopila, že život je vážna vec.-
