Nie je veľa publikácií približujúcich umelecké dedičstvo predkov, a týka sa to aj klasických diel slovenskej literatúry, generácii mladých ľudí 21. storočia. Na podobný počin sa podujal Daniel Hevier: doslova „odomknúť“ hádam najznámejšiu skladbu slovenskej poézie súčasným mladým ľuďom. Marínu podľa mena pozná snáď každý Slovák, čo sa však skrýva za týmto -heštegom-, vie už len málokto. Autorovým zámerom bolo prečítať Marínu dnešnými očami (a srdcom), vybrať z nej strofy, ktoré sú pre jej pochopenie najemblematickejšie a priblížiť skladbu výrazovými prostriedkami blízkymi dnešnej mládeži... Možno sa takto podarí preniesť Marínu nielen ako púhy hešteg, ale ako plnokrvné dielo k ďalším generáciám.
Po tejto knižke by mali siahnuť žiaci posledných ročníkov základných škôl, stredoškoláci, vysokoškoláci, ale osloví aj širšiu verejnosť.
