Galganiovci považovali narodenie dcéry Gemmy za dar z nebies a neboli ďaleko od pravdy. Hoci Gemma žila jednoduchým životom, je pre Cirkev skutočným klenotom. Matka jej už v útlom detstve vštepila lásku k Spasiteľovi a Gemma ho ani na chvíľu neopustila. Zaľúbila sa do obrazu Ukrižovaného a zakúsila nesmiernu radosť z Boha a jeho lásky. Odplácala ju trpezlivým znášaním utrpenia. Vedela, že jej slúži na očistenie, posvätenie, ale i na to, aby ho obetovala za iných. Nezabúdala na hriešnikov a ich obrátenie, slúžila modlitbou za uzdravenie a vyslobodenie duší z očistca.
Dobrý Boh ju za túto lásku k blížnemu odmenil mnohými milosťami, smela sa rozprávať s anjelom strážnym, Pannou Máriou či s Ježišom, ktorému sa neskôr sama ponúkla ako obeta za zmiernenie urážok jeho srdca. Jej hlboká láska k Spasiteľovi bola odmenená extázami, stigmami, ale i hrozným trápením. No ani to jej nebránilo viesť pokorný a pobožný život.
Po jej smrti si ju mnohí zvolili za patrónku a na jej príhovor boli udelené veľké milosti. Pramene, z ktorých otec Germano čerpal, sú hodnoverné, všetky opísané udalosti mohol dosvedčiť, lebo bol v posledných rokoch Gemminho života jej spovedníkom.
