Práca na oddelení vrážd pripomínala niekedy Krauzovi jazdu na horskej dráhe – raz hore, raz dolu, raz nevedeli, kam skôr skočiť, inokedy akoby si vrahovia vybrali náhradné voľno. Za excelentné a expresné vyriešenie posledného prípadu si Krauz s Canisom vyslúžili šťavnaté odmeny a šéfov sľub, že až do nového prípadu majú od roboty pokoj. Canis si mädlil ruky, tešil sa na príjemnejšiu časť horskej dráhy, na pohodový režim, na pivné orgie s doktorom Lengyelom, no Krauz pochybovačne krútil hlavou – neveril, že by im osud doprial. Na pár dní nechali kolegov Burgera a Hanzela samých, nech sa s vykopanou kostrou popasujú, ako vedia, no v piatok ich osud dobehol. Nová vražda a zase v piatok! Krauz mal na poobedie úplne iné plány, no záhadná smrť vysokoškolského profesora mu ich prevrátila hore nohami. Namiesto vytúženého voľna sa dvojica detektívov z ničoho nič ocitne uprostred dvoch závažných prípadov, lebo Burger sa im priznal so starým hriechom, s hriechom z minulosti, ktorý postavil vyšetrovanie kostrového nálezu do úplne iného svetla.
