Vo výbere z básnickej tvorby Árpáda Tőzséra ožívajú kľúčové motívy života a smrti, ubiehajúceho času, ale rovnako intenzívne rezonujú aj filozofické úvahy, autobiografické spomienky, antická mytológia, či kultúrne odkazy najrôznejšieho druhu. Verše citlivo reflektujú premeny Tőzsérovej poetiky v spoločensko-kultúrnom, no tiež osobnom, empirickom kontexte, a to v posledných tridsiatich rokoch jeho života. Árpád Tőzsér rád prekračuje hranice sofistikovane, vynaliezavo, v duchu atypických koncepcií i rôznym spôsobom stvárneného alter ega. Je otvorene hravý, roztopašný, temný a tragický, inklinujúci k tradičným motívom v netradičných, často novátorských podobách, ironický vo vzťahu k sebe i k okolitému svetu, no zároveň provokujúci a prekvapujúci.
