Poéma Dvanásť Alexandra Bloka je symbolickým zvukovým zachytením búrania starého poriadku a sveta počas revolúcie v tisíc deväťsto sedemnástom.
Záznamom, keď Blok ešte počul nielen rúcanie starého, ale už aj rútenie sa nového. Napísaná je tesne po revolučných udalostiach ako jedno z posledných slávnych diel autora.
Piaty slovenský preklad naznačuje, že silnejúce doznievanie pretrváva skôr vo vnútornom priestore človeka, vnímané inak, než len sluchovým zmyslom.
Má dobrý zvuk.
Alexander Blok, jeho život a jeho biografia sú velmi zaujímavé.
Blok Alexander Alexandrovič sa narodil 28. novembra 1880 v Petrohrade.
Vrcholom tvorivosti jedného z najvýraznejších básnikov strieborného veku je Poéma Dvanásť . Obsahuje všetko protirečivý postoj autora k tomu, čo sa deje a porevolučnú náladu, ktorej po októbrovej revolúcii dýchal Petrohrad. Sám autor pripomenul, že celá báseň sa narodila len za niekoľko dní. Už v marci 1920 bola báseň prvýkrát publikovaná a o dva mesiace neskôr vyšla ako nezávislá kniha.
Poéma Dvanásť (1918) je čerstvou reakciou Alexandra Bloka na revolučné udalosti v roku 1917. Básnik vnímal revolúciu ako fenomén pozitívnej metamorfózy, duchovnej transformácie Ruska; východiskový bod nového času. Svoj článok z roku 1918 Inteligencia a revolúcia dokončil takto: Z celého tela, z celého srdca, z celého vedomia počúvaj revolúciu. Revolučný duch Bloku však nemal nič spoločné s programom boľševickej strany. Vo svojej poetickej reakcii, vo finále revolučnej básne, sa Blok nezaobišiel bez kľúčového kresťanského obrazu, ktorý viedol k rôznym interpretáciám Spasiteľa s krvavou vlajkou na čele oddelenia červených strážcov.
Vynikajúci symbolistický básnik nasýtil svoje najslávnejšie dielo mnohými alegóriami a jasne čitateľnými znakmi, čoho výsledkom je emocionálne bohatá báseň rozprávajúca o revolučnom hlavnom meste. Je potrebné porozumieť týmto nezrovnalostiam a sémantickým nuansám.
Poéma Dvanásť je súčasťou povinného čítania v ruských školách.
