Ako sa mohol stať ovad vzorom výchovy k občianstvu? Prečo sú ľudia schopní uveriť aj neuveriteľným veciam? Existujú betónoví ľudia? Čo znamená prepásť najdôležitejšiu chvíľu? Je strácanie času neresť alebo cnosť? Čo je to politická naivita? Čo je to tradícia? Kto sú ľudskí ranní vtáci a prečo Minervina sova rozťahuje svoje krídla až za súmraku? Aké plody môže priniesť vyprahnutá zem? Takéto a podobné otázky si kladie filozof Anton Vydra v knihe, ktorú tvoria jednak krátke texty, ktoré publikoval v časopise .týždeň v rokoch 2020 až 2021, jednak rozsiahlejšia, autobiografická esej s názvom Plody vyprahnutej zeme. Na pozadí osobných dejín i veľkých udalostí transformácie tejto krajiny z komunistickej na demokratickú si všíma jednu z jej vypuklých čŕt: vyprahnutosť, smäd. A výsledkom nemusí byť nevyhnutne iba zúfalý a bezútešný pohľad.
