Ústrednou témou novely je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch.
