Posledná nevera + Sezóna potkanov KOMPLET

O knihe: Posledná nevera + Sezóna potkanov KOMPLET

Sezóna potkanov Jozef Banáš sa stal neprehliadnuteľnou súčasťou slovenskej literatúry. Azda aj preto, lebo každou svojou knihou zatína do živého. Skrátka – neserie sa. Tento román je dosiaľ najodvážnejším potvrdením tohto banášovského pravidla. Keď som o Zóne nadšenia napísal, že nenechá nikoho ľahostajným, pri Sezóne potkanov mám pocit, že po jej prečítaní bude zopár ľudí ťažko spávať. Možno aj sám autor... Osudy hlavných hrdinov sa mi zdajú až podozrivo podobné s príbehmi niektorých verejne známych osôb. V čase, keď má kamarátstvo, či priateľstvo oveľa väčšiu váhu a nevyčísliteľnú hodnotu než kedykoľvek predtým, prichádza Jozef Banáš so strhujúcim príbehom o tejto jedinečnej medziľudskej veličine, s rozprávaním o romanticko-trpkom detstve a strate ilúzií a ideálov v dospelosti, o tvrdom zákulisí vlastného života, keď mnohí prežívali vďaka ,,šme- – a ustavičnú pretvárku stále považujú za niečo normálne. Napokon, hlavný hrdina je predsa herec... Juraj Soviar, básnik a textár „Šokujúce odhalenie špinavostí nielen v politike. Herci a politici Banášovi tlieskať nebudú, my ostatní áno. Možno preto, že nepíše o nás.“ Ľuboš Jurík, spisovateľ. „Tento román je azda dosiaľ najodvážnejším potvrdením „banášovského“ pravidla zatínania do živého. Skrátka – neserie sa. Po jeho prečítaní bude zopár ľudí ťažko spávať. Osudy hlavných hrdinov sa mi zdajú až podozrivo podobné s príbehmi niektorých verejne známych osôb.“ Juraj Soviar, básnik a textár „Román je odvážnejší ako Banášove predchádzajúce knihy, strhne čitateľa od prvých riadkov. Autor nepotrebuje pátos ani hanobenie minulosti, aby povedal pravdu. Jeho rozprávačský talent nenechá čitateľa ľahostajným. Sezóna potkanov nastavila zopár hlodavcom morálne pasce...“ Alena Štrompová, literárna kritička „Táto kniha nie je pre ľudí, ktorí si radi nasadzujú generálsku čapicu... po bitke. Príbeh je natoľko úprimný a presvedčivý, že neviem, či by som sa v daných situáciách správal morálnejšie. Ďakujem životu, že ma pred nimi uchránil, a Jozefovi Banášovi, že mi dal príučku.“ Matej Duman, novinár „Pri čítaní tejto knihy som viackrát vykríkla: Fíha, takto to bolo a je?! Odvážna, otvorená, drsná. Ktovie, aké reakcie vyvolá. Neviem, pán Banáš, či sa nemám začať o vás báť...“ Monika Jakubeczová, podnikateľka Posledná nevera Milé čitateľky, čitatelia, s bázňou a dôverou vám predkladám výber zo svojich poviedok. Zostavil som ho z niekoľkých starších – počnúc poviedkou Suliko, ktorú som napísal v roku 1984, ale publikujem ju až v tejto knihe, pokračujúc poviedkami Mimoriadny rýchlik, Busta, Zájdeme spolu na Podzávoz, Posledná nevera, Dávno som sa tak nezasmial a Srdce v podmienke. Tieto dielka zahŕňala moja prvá kniha Lepší ako včera, vyšla však v neveľkom náklade. Rozhodol som sa preto znovu vydať najlepšie zo starších poviedok a doplniť ich novými, ktoré som napísal v posledných rokoch. Väčšinu príbehov som zažil alebo mi ich prerozprávali. Ten, ktorý mi rozprávala moja dcéra Adela, som si netrúfol napísať. Bol príliš smutný. Odohrával sa na detskej onkológii, kde sa strieborná niť spájajúca dvanásťročnú Adelku so životom postupne stenčovala. Dievčatko bolo skvelou tanečníčkou, a keby nie zákernej choroby, nepochybne by z nej vyrástla tanečná jednotka. Sily jej ubúdali, svoju obľúbenú reláciu Let´s Dance sledovala z nemocničného lôžka. Moderátorka tohto programu, tiež Adela, chodievala pravidelne na detskú onkológiu podeliť sa s deťmi o radosť i nádej. Snom chorého dievčatka bolo mať aspoň raz na sebe také krásne šaty, aké pre moderátorku navrhoval známy módny návrhár. Adela teda poprosila Ferka Mikloška a ten navrhol malej Adelke najkrajší model, aký dovtedy vyšiel z jeho dielne. „Vyzeráš ako anjel,“ povedal Ferko, keď hľadel na vychudnutú postavičku v nádhernej róbe. „Ujo, môžem si ich nechať dozajtra?“ poprosilo dievčatko. „Príde ma pozrieť mama, rada by som sa jej v nich ukázala.“ Keď ráno mama pricestovala, Adelka meravo, ticho ležala. Zaspala vo svojich vysnívaných šatách naveky. Rád by som jej túto knihu venoval. Aj tej druhej Adelke. Za jej srdiečko otvorené chorým, starým, biednym... ba aj bezmocným zvieratkám. Text © Jozef Banáš 2012