Kniha približuje návrat k myšlienke skrytej cirkvi, ktorý bol vynútený ateistickým prenasledovaním počas komunizmu na území Slovenska a po Nežnej revolúcii. Skrytá cirkev sa na Slovensku sformovala v päťdesiatych rokoch a jej čelní predstavitelia získali podporu aj od cirkevných autorít, keď jej priznali nezávislosť od komunistami ovládanej verejnej cirkvi. V rokoch 1967-1989 dosiahla preto nevídaný rozmach a podstatne ovplyvnila náboženský život viacerých generácií na Slovensku. Vnútorná sloboda teologického myslenia a pastoračných záverov predstavuje prelomové obdobie cirkvi nielen v národnom, ale aj celosvetovom kontexte. Po Nežnej revolúcii sa skrytá cirkev dostáva do otvorenej konfrontácie s verejnou cirkevnou štruktúrou, ktorá sa ju snaží znormalizovať podľa vlastných noriem. Avšak jej teologická a pastoračná prax sa nedajú vtesnať do noriem verejne demonštrovanej identity cirkvi. Časť z dejateľov skrytej cirkvi sa síce uplatňuje vo verejných cirkevných funkciách, väčšina však musí ostať naďalej žiť svoju vieru a poslanie v skrytosti a teraz už aj cirkevnej ilegalite. Tento spôsob života cirkvi i v pandemickej dobe ukázal svoju plnú opodstatnenosť a môže byť opäť jedným zo spôsobov prežitia kresťanstva v budúcnosti.
