Frans Kellendonk (1951 – 1990) bol excentrický autor, ktorého hviezda zažiarila síce len nakrátko, no jeho prózy Bouwval (Pád budovy, 1977), De nietsnut (Daromník, 1979) a predovšetkým nekonvenčný majstrovský rodinný román Mystiek lichaam (Mystické telo, 1987), preložený do taliančiny a francúzštiny, dnes už patria ku klasickým dielam nizozemskej literatúry druhej polovice 20. storočia.
Popri vlastnom diele, literárnej kritike a esejistike bol Kellendonk aj významným prekladateľom z angličtiny (prekladal o. i. Rudyarda Kiplinga, Johna Fowlesa, Henryho Jamesa, Laurenca Sterna, Thomasa de Quinceyho, Emily Brontëovú i eseje Josifa Brodského). Jeho dielo sa popri búraní spoločenských i sexuálnych tabu vyznačuje uhrančivým, do dokonalosti vybrúseným štýlom, ale aj humorom. Autorov krátky, no nadmieru intenzívny život ukončila choroba AIDS.
