Ako malá nepoznala, čo je materinská láska. Necítila matkine ruky na svojich vlasoch, jej tvár nebola zasypaná bozkami. Pre matku bola len balvanom na krku, ktorý trpela z neopätovanej
lásky k mužovi, ktorý ju opustil …
Johana bola presvedčená, že o cit, o ktorý bola ochudobnená, neoberie svoju dcéru.
V jeden novembrový deň, keď prišla po dcéru do škôlky, ju učiteľka vytisla na chodbu.
„Pani Jurčová, musím sa s vami porozprávať,“ začala rozhovor. „ Ide o vašu dcéru. Nič ste si nevšimli?“
Johana civela na staršiu ženu ako na prízrak.
„Na čo narážate?“ zatriasla sa jej brada.
Jej zlá predtucha sa razom zmenila na skutočnosť a Johane preletelo mysľou.
Prečo práve moje dieťa?
Toto nezvládnem...
