Svetlo a ostrý zvuk z výboja boli také silné, že si všetci ľahli na zem. Prvý zareagoval tréner. Rozbehol sa za Jankom, kričal naňho, či je v poriadku, či žije. Hneď na to ho obstúpili všetci spoluhráči. Z rohovej zástavky zostali len malé, drobné kúsky a z mikiny len pár hrubších franforcov. Janko ležal na zemi, oči mal doširoka otvorené a chvíľku len tak naprázdno otváral ústa.
Janko, si v poriadku? tréner sa zohol nad Janka a snažil sa pohľadom zistiť, či je zranený. Popravde sa zohol, aby sa presvedčil, či je vôbec živý, veď ho zasiahol blesk.
To čo bolo. Videli ste to? povedal Janko s úprimným prekvapením v hlase a pohol sa, aby sa postavil.
Lež, Jano, lež! Nehýb sa, nesmieš sa ani pohnúť, hneď volám záchranku, takmer kričal tréner na Janka.
A prečo? Janko sa nechápavo obzeral po spoluhráčoch.
To ale na neho začali hovoriť všetci naraz, že sa nesmie ani pohnúť, lebo ho zasiahol blesk a môže byť zranený. Po krátkej chvíľke to Janko nevydržal, vyskočil na nohy a doslova musel kričať.
Čo vám všetkým šibe? Veď keby ma trafil blesk, bol by som mŕtvy. Vyzerám snáď na to, že som mŕtvy?
Nastala krátka pauza, keď jeden z chlapcov ukázal na Jankove kopačky.
A kde máš šnúrky?
