Vznik filozofie siaha hlboko do staroveku, odkedy sa začala podieľať na stvárňovaní západnej civilizácie, ktorej sme súčasťou. Predstavu¬je monumentálne dielo grécko-rímskej kultúry prehlbované tisícročiami od prvých filozofujúcich prírodovedcov až po dnešok. Podáva svedectvo o genialite ľudskej inteligencie, ktorá sa v iných civilizáciách planéty neobjavila v takejto originálnej podobe. Jej počiatky nás poučujú a tiež vrhajú svetlo na súčasnú filozofiu.
Neznalosť dejín filozofie nás privádza do stavu nedostatku vzdelania, ako to pomenoval Aristoteles. Slovo filozofia, rozprášené na poliach mnohorakých významov sa stáva slovnou hračkou medzi racionalizmom a iracionalizmom, materializmom a spiritualizmom, senzualizmom a voluntarizmom, emotívnosťou a fideizmom. Pre niektorých je filozofia vedeckým poznaním, pre iných obdobou mýticko-náboženského, literárneho či ideologického prejavu ľudského myslenia a vyjadrovania sa. Natoľko podlieha relativizácii, že sa nevie, či má ešte hľadať pravdu alebo o nej hovoriť len preto, že sa výraz pravda vyskytuje vo filozofickom slovníku. Dokonca niektorí považujú filozofiu za relikt kultúrno-dejinných procesov v takej miere, že v našej post-faktickej dobe môžeme hovoriť o post-filozofii.
Vybrané témy z filozofie majú ambíciu nás upozorniť na záväznosť filozofického poznania nie tým, čo si myslíme, vnímame, pociťujeme, chceme alebo veríme, ale v tom, čo poznávame v zhode so skutočnosťou, teda čo robí človeka pravdivo rozumným a v konaní rozvážnym, slobodným, ozajstne ľudským.
