Myšlienka, dať do písomnej podoby príbeh Špitaľskej ľudovky, rezonovala vo mne už dlhší čas. Náhla strata dvoch našich priateľov, v priebehu necelých troch mesiacov (v r. 2014), a najmä pandémia COVID 19, ktorá úplne utlmila nielen naše hudobné aktivity, moje rozhodnutie len urýchlila.
Tento príbeh je o skupine priateľov, ktorých na nemocničnej pôde spojila jedna spoločná vášeň, ktorou je hudba. Príbeh o sláčikovom kvartete, o cimbalovke, rozprávanie o nás, ale nielen pre nás.
45 rokov v živote jedného človeka nie je dlhý vek.
45 rokov účinkovania jednej hudobnej skupiny v skutočnosti predstavuje nespočetné množstvo stretnutí, skúšok, nápadov, ale aj vystúpení a zájazdov (to by nám v našich začiatkoch ani vo sne nenapadlo).
Na druhej strane je to vyvážené novými zážitkami, skúsenosťami, spoznávaním nových priateľov, nových kultúr a zvykov. Je pozoruhodné, že počas tých skoro 40 rokov, keď sme hrávali prakticky v nezmenenom zložení, nikdy nikto z nás to nespomenul, nikdy sme o tom nehovorili. Ale každý z nás to vnímal a považoval za veľký dar.
A s tým všetkým by sme sa chceli s čitateľom podeliť.
