Táto kniha je trochu ako polemika. Horor v českej literatúre si totiž nikdy nevystačil len so žánrom prózy a časovým rámcom - koniec 18. a začiatok 21. storočia -, ako sa traduje a ako o tom svedčí množstvo knižných publikácií. Iracionálne strachy a úzkosti, hrôzy a ďalšie hraničné stavy tu s nami boli, samozrejme, od počiatku: v piesni, básni, legende i morytáte, neskôr v novinovej správe; literatúre vysokej i nízkej, u Máchy a Erbena, rovnako ako v anonymnom mestskom folklóre, v stredovekom popise mučenia nebohej panny aj v stručnej referencii o spartakiádnom vrahovi alebo vrahyni s nákladiakom; jednoducho naprieč šírymi lánmi fikcie a non-fikcie od najstarších pamiatok českej literatúry až dodnes. Kniha obsahuj viac ako sto textov najrôznejšej povahy, umeleckej, prípadne estetickej kvality, a je tak v najlepšom slova zmysle quodlibetom.
