Predstavte si, že vaša pamäť by sa scvrkla na výsek minulosti dlhý jeden mesiac. Nezasiahlo by to základné funkcie vašich rečových, kognitívnych a emočných centier, ale prišli by ste o všetky hlbšie vzťahové väzby a všetky komplexné city a myšlienky, ktoré sa formujú postupným vrstvením životných skúseností v čase. V dôsledku toho by sa vami prežívaná identita scvrkla na žalostný tieň jej skutočnej hĺbky a bohatosti. No a niečo podobné sa nám stalo vo vzťahu k našim vlastným duchovným a kultúrnym dejinám.
Existenčný zmätok, strata celkového zmyslu, hodnotové vykorenenie, vôľová paralýza, zacyklenosť v úzko subjektívnom prežívaní a neschopnosť vzťahovať svoj osobný príbeh k veľkému príbehu nášho sveta sú prejavom odpojenia našej vlastnej psyché od jej hlbinných vrstiev. Veľká kríza identity, v ktorej sa naša civilizácia ocitla, je dôsledkom. Pre zmenu tohto stavu je potrebné skutočné duchovné prebudenie - voči kráse nášho sveta, voči vzácnosti darov, ktorými ako ľudské bytosti disponujeme, voči krehkosti nesmiernej výsady žiť, tvoriť a milovať v tejto jedinečnej dobe. Spraviť rozhodujúci krok smerom k takémuto prebudeniu môžeme len my sami. Nespraví ho za nás žiadna kniha. Čo ale kniha môže spraviť, je vyčarenie príbehu, ktorý uchváti našu imagináciu natoľko, že takýto krok začneme pokladať najskôr za možný a následne za niečo, po čom my sami začneme túžiť. A presne takýto účinok na človeka má príbeh, ktorý vo svojej knihe Vášeň západní mysli rozpráva Richard Tarnas (1950-).
