Dubček bol podobne ako Gorbačov predchnutý vierou v uskutočniteľnosť komunistického experimentu. A rovnako ho môžeme označiť za ojedinelú osobnosť v dejinách Československa, ktorá svoju vieru poctivo prezentovala, píše autor knihy, ktorý sa postupne pozrel na všetky fázy Dubčekovho vývoja, pričom prináša mnohé nové poznatky.
Takmer celý život Alexandra Dubčeka súvisel s budovaním komunistického systému sovietskeho typu, ktorému sa v šesťdesiatych rokoch pokúsil vdýchnuť rozmer ľudskosti. Až v závere svojej obnovenej politickej kariéry sa po páde totalitného režimu priklonil k sociálnej demokracii.
Už od nástupu do funkcie plateného komunistického funkcionára sa Dubček, ktorý vyrastal v Sovietskom zväze, vždy staval na dve nohy. Dôraz kládol na presvedčivosť svojho učenia a sám bol chodiacim dôkazom, že komunistickej teórii možno veriť a že sa dá uskutočňovať v praxi. To ho napĺňalo dostatočnou energiou, aby konal a vyžadoval činy aj od ostatných, a zároveň sa poslušne ohýbal pred nadriadenými, lebo im išlo predsa o tú istú vec. Lenže pri takomto postoji si človek môže zdôvodniť aj násilie, prechmaty a osobné postihy, s ktorými sa Dubček stretával, ba sa na nich v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch zúčastňoval.
Kniha prináša viaceré unikátne informácie z archívov, hoci mnohé boli neúplné, prípadne úplne chýbali. Nejde v nej o vyčerpávajúci opis Dubčekovho života, jednotlivé epizódy zachytávajú jeho kľúčové stranícke a osobnostné pozície. Kontinuálnejší je opis rokov 1968 – 1969, lebo ide o najdôležitejšiu etapu Dubčekovho pôsobenia, kniha však sleduje aj jeho osudy počas normalizácie a v období, keď komunisti definitívne stratili moc.
