RUDOLF JUROLEK predstavuje spirituálny prúd slovenskej poézie. Duchovnosť nachádza v krajine, ktorá putuje spolu s básnikom a má podiel na jeho myslení. Pútnik obraznosti a hlbokých slojov jazyka hľadá stratenú nevinnosť. Jej znakom je večná záhrada, raj. Monografia Jany Juhásovej otvára Jurolekov dôverný priestor, plný svetla a vzduchu, do ktorého sa dá vstúpiť a objavovať v ňom nielen okolitý svet, ale aj vzdušnosť v našich telách, plnosť, belasé ó. Belasé ó je psychický stav, ktorý umožňuje vyplavovať z tela rany, aby vyvanuli do modrej a ružovej. Po očiste sa stačí obzrieť a niekedy sa to podarí: uvidieť domov neba a zeme.
