Ján Ďurica hovorí o veľkých zápasoch na futbalových trávnikoch aj mimo nich.
V mladosti si vypočul, že z neho futbalista nikdy nebude. S rodičmi a bratom sa museli pre exekúciu z večera do rána vysťahovať z bytu. Nemal čo do úst a jednu horalku si rozdeľoval na sedem dní.
Bývalý slovenský futbalový reprezentant Ján Ďurica sa však nevzdal svojho veľkého sna. A postupne sa všetko zlomilo. S Artmediou Petržalka si zahral skupinovú fázu Ligy majstrov, zažil majstrovstvá sveta i Európy, pôsobil v Rusku či v Turecku.
V slovenskej reprezentácii vytvoril legendárnu stopérsku dvojicu s Martinom Škrtelom. Ďurica rozpráva o vzťahoch so spoluhráčmi a trénermi, opisuje zákulisie slovenskej reprezentácie. A aj to, ako po skončení kariéry hľadal stratenú identitu.
Svoju autobiografiu napísal so športovým redaktorom a komentátorom televízie Markíza Marekom Arpášom. Knihu dopĺňajú komentáre Martina Škrtela, Vladimíra Weissa staršieho, futbalového agenta Karola Csontóa a ďalších ľudí, ktorí sprevádzali Ďuricovu kariéru.
Ján Ďurica: Minulosť ma formovala a spravila zo mňa človeka, ktorým som dnes. Keď prežívam náročné dni, spomeniem si na obdobie, keď som nemal čo do úst. Išiel som krok za krokom a veril, že bude lepšie. V mojom prípade to nebolo o talente, ale predovšetkým o tvrdej drine. Šport ani prácu neoklameš. Len ak niečo robíš na sto percent, si na ceste k úspechu.
Vladimír Weiss st.: Janko je jedným z mojich futbalových synov. Trénoval som ho v Artmedii, Saturne i v reprezentácii, strávil so mnou veľkú časť mojej kariéry. Keby mal tréner desať hráčov ako on, môže si vyložiť nohy a oddychovať.
Martin Škrtel: V mladosti bol rád stredobodom pozornosti a tešil ho život futbalovej hviezdy. Na každý zraz prišiel na inom aute. S pribúdajúcimi rokmi sa upokojil, zmiernil nároky a už to nebol slovenský Beckham. Ani na ihrisku už nebol taký poplašený. Vedel som, že keď pôjde do súboja, tak z desiatich vyhrá deväť.
Karol Csontó: Vedenie Liverpoolu hľadalo náhradu za Daniela Aggera, ktorý mal odísť do Barcelony, a intenzívne sme komunikovali o možnosti priviesť Jana. Videli, že jeho spolupráca so Škrťom na reprezentačnej úrovni funguje, a bolo reálne, že na ňu nadviažu aj na tej klubovej.
