Mohol ukázať svojmu synovi svet a zostať po jeho boku. Namiesto toho vstúpil do armády, aby chránil svoju krajinu v rusko‑ukrajinskej vojne. Napriek vyčerpávajúcim dňom bojov, hlavný hrdina nezabúda, že je aj otcom. Kniha vznikla ako rozhovor so synom, ktorý zostáva ďaleko preč, no vždy blízko — v srdci svojho otca.
Kniha je dojemným záznamom o tom, ako vojna mení životy ľudí a rodín. Je napísaná vo forme listov otca synovi, ktorý kvôli rusko‑ukrajinskej vojne vyrastá bez neho. Autor nám ponúka hlboký pohľad na ich vzťah, na túžby, nádeje a obavy, ktoré prežívajú v čase vojny.
Valerij Puzik nás sprevádza týmto vojnovým príbehom prostredníctvom útržkov spomienok, úvah o prítomnosti a snov o budúcnosti, pričom nám dáva možnosť vytvoriť si vlastný názor na vojnovú realitu. V knihe nie sú zachytené bojové scény ani vojenské popisy, ale skôr nám ukazuje, že aj v najťažších časoch zostáva stredobodom ľudskosť. Čitateľ môže spolu s autorom zažívať udalosti, ktoré sa odohrávajú na Ukrajine, pričom cíti nádej, že láska a život môžu prekonať temnotu a smrť.
Valerij Puzik
ukrajinský spisovateľ, výtvarník, režisér a novinár. V januári 2015 odišiel na front ako dobrovoľník. Zúčastnil sa bojových operácií na Donbase ako člen ukrajinského dobrovoľníckeho
práporu Pravý sektor. Jeho práce boli vystavené na viacerých skupinových výstaváchm aľby a grafiky doma a v zahraničí. K najdôležitejším patria: Inkubačná doba, Ozvena, Zóna duchov, Moja armáda – Vidieť srdcom. Laureát literárnych súťaží Smoloskyp, Hranoslov, Medzinárodná literárna cena Oleksandra Uľjanenka. Autor kníh Túlavé psy, Monolit, Videl som ho živého, mŕtveho
a znova živého, Šachta – Ranné hlásenie, spoluautor knihy Naše mačky – Zákopy a fantasy pre deti Delphi a kúzelníci. Režisér krátkych dokumentárnych filmov a videopoézie. Pracoval ako scenárista. Od 24. februára 2022 je príslušníkom Ozbrojených síl Ukrajiny.
