Vedel si niekto predstaviť, že v dvadsiatom prvom storočí môže byť mesto nezávislej európskej krajiny vymazané z povrchu zeme, zatiaľ čo jeho obyvatelia budú postavení na pokraj humanitárnej katastrofy? Takmer tri mesiace, v reálnom čase, celý svet sledoval, ako ruská armáda pomaly ničí Mariupol – jedno z kľúčových miest východnej Ukrajiny.
Narodila som sa v Mariupole a prežila som tam celý život. Je to mesto môjho detstva, mojej lásky a môjho šťastia. Videla som ho v rôznych podobách a formách, ale nikdy som si nemyslela, že ho uvidím mŕtve. Ani som si nevedela predstaviť, že budem opisovať jeho agóniu. Postavy z tejto knihy sú skutoční ľudia. Sú tomoji priatelia, príbuzní a susedia. Počas blokády, bombardovania, neustáleho ostreľovania a hladu, my, obyvatelia Mariupola, sme sa snažili prežiť. Písala som si všetko, čo sa nám dialo, aby som si zachovala zdravý rozum. Nemyslela som
si, že ja budem mať šancu uniknúť z tohto pekla, a preto som opísala všetky udalosti tak, ako sa naozaj stali, píše o svojej knihe Nadija Suchorukova.
Nadija Suchorukova
ukrajinská novinárka a televízna moderátorka z Mariupola. Počas obkľúčenia mesta ruskou armádou publikovala na sociálnych sieťach denník. Úryvky z neho odzneli počas prejavu Edgarsa Rinkevičsa, vtedajšieho ministra zahraničných vecí, od roku 2023 prezidenta Lotyšska, a na charitatívnom večere na podporu Ukrajiny vo Veľkej Británii v podaní britskej herečky Grety Bellamacinyovej. Litovský režisér An dryus Saulius(Činoher né divadlo vo Vilniuse) naštudoval podľa neho divadelnú hru. Úryvky z denníka boli uverejnené na platforme
Open Democracy (Veľká Británia) a v materiáloch Voice of America (USA), New York Times (USA), Ukrajinska Pravda (Ukrajina), Frankfurter Allgemeine Zeitung (Nemecko), Bild‑Zeitung (Nemecko), Freefils (Škótsko) atď.
