Habsburgovci patria k najstarším panovníckym rodom na svete. Za sedem storočí svojho panovania dali svetu mnoho významných osobností: cisárov, kráľov, miestodržiteľov a vojvodcov, mužov i ženy, ktorí ovplyvnili osudy veľkých aj malých národov. V dobrom či menej dobrom vošli do dejín a stali sa z nich zapadnuté historické postavy sprevádzané suchými údajmi.
Autorka tejto knihy sa na základe rozsiahleho a dôkladného štúdia historických dokumentov, denníkov, korešpondencie a pamätí pokúsila týmto postavám pridať rozhodujúci rozmer – ľudský. Habsburgovci neboli len vládcami, ale ľuďmi z mäsa a krvi, ktorí milovali, ženili sa, boli manželmi a rodičmi, zaujímali sa o umenie, alchýmiu, prírodné vedy či literatúru.
Neraz bolo najväčšou prekážkou ich šťastia to, že prišli na svet ako prvorodení a chtiac-nechtiac museli nastúpiť na trón, kde im dvorná etiketa zväzovala krídla a potláčala tvorivé schopnosti. Tak to bolo s Fridrichom III., so slávnym Rudolfom II. a ďalšími. Je iróniou osudu, že mnohí druho- či treťorodení Habsburgovci, ktorí by mali chuť, energiu či nadanie vládnuť, nedostali na to príležitosť, ako napríklad nešťastný mexický cisár Maximilián.
