Zaujímavý a výstižný názov zbierky autorka vysvetľuje konštatovaním, že Život je ako.../
karamelka/ chvíľu som malá/ a zrazu veľká/ chvíľu je sladký/ strašne ma ľúbi/ vzápätí má ma/ plné zuby... V tomto duchu sú ladené všetky básne v zbierke, na mnohých miestach nachádzame
myšlienku, že nie rovnakosť spája, ale, naopak, rozdiely. Každý človek je iný a je potrebný
vzájomný rešpekt a úcta, a to je podľa nej ten spájací moment. Autorka sa v celej zbierke drží
myšlienky, že nech všetko plynie tak, ako má, všetko má svoju cestu, svoj prúd: Už viem, že
netreba súperiť/ Kto vyhrať má, nech vyhráva/ Že zbytočné je víťaziť/ kde nie je pretek, len čistá
hra/ A viem, že najkrajší je detský plač/ aj keď ma ruší a núti bdieť/ Že nebyť krivdy, zrady, temna,
zla.../ je ťažko dobré uvidieť/ To málo viem... Svoje myšlienky podáva čitateľovi v zrozumiteľnej
forme, neskrýva ich za zložité konštrukcie, vyjadruje sa ľahko a prístupne.
