Bratislava sa uhniezdila na samom juhozápade Slovenska, v srdci európskeho kontinentu, kde postupne rozvinula svoje cesty a ulice od oboch brehov Dunaja až k úpätiam malokarpatských kopcov. Vďaka takémuto výbornému miestu sa v nej vždy sústreďoval rušný život. Už v staroveku bola rímskym sídlom a v stredoveku niekoľko storočí požívala pocty hlavného mesta jednej z najvýznamnejších monarchií. V jej chrámoch korunovali kráľovské hlavy, na námestiach medzi jej meštianskymi domami prekvital obchod a rozmáhali sa remeslá. Bola kolískou vysokej vzdelanosti a živnou pôdou pre najpestrejšiu paletu kultúry v slovenskej krajine. Bratislavský hrad bol toho odjakživa stredobodom. Pod ním sa kľukatia najstaršie uličky historického mesta pre všetkých, ktorí sa radi túlajú a strácajú medzi žijúcimi stopami dávnej minulosti. Práve odtiaľto sa čaro Bratislavy šíri na všetky strany. Preskakuje z pamiatky na pamiatku, z výhľadu na výhľad, vinie sa pomedzi nárožia aj dlhými ulicami. Zostupuje k vode Dunaja, ktorá bola oddávna tým, čo Bratislavu spájalo s najširším svetom. Do dnešných čias to zreteľne vnímame pri vlnách širokej hladiny tejto európskej veľrieky, ktorá zrkadlí život brehov, siluety lodí a línie mostov. Dlhými vekmi, plnými nezabudnuteľných pohnutí i zaviatych míľnikov, tu história vytvorila množstvo palácov, úžasných stavieb, parkov aj prírodných zákutí. Všetkého toho, vďaka čomu je dnes Bratislava čarovná. A toto historické kúzlo zafarbuje aj jej moderné časti. Mnohé z nich boli prastarými vidieckymi a mestskými osídleniami, ktoré dejinný vývoj a príťažlivé sily rastúceho hlavného mesta prepojili do metropolitného stvorenia, priam organicky vrasteného do zelených záhybov Malých Karpát. Ich pohorie, oddeľujúce rozľahlú Podunajskú nížinu od Záhoria, je nielen fyzickou a prírodnou, ale priam až umeleckou súčasťou bratislavského regiónu. Pretože keď sú lesy Malých Karpát jeho zelenými pľúcami, tak malebné doliny, skalné útvary a krasové divy sú jeho galériou plnou toho najprírodnejšieho umenia.
